vzdelávajte sa s nami

 
 

Monitoring silážnej zrelosti kukurice

Pridané: 25.02.2009
Kukuričná siláž tvorí základnú zložku v kŕmnych dávkach hovädzieho dobytka a zvlášť dojníc. Ako energetické krmivo môže byť priemerným zdrojom energie,replica philippe fake watches ale aj vynikajúcim, s vysokým produkčným potenciálom. Nie je jednoduché mať pod kontrolou kľúčové faktory ovlyvňujúce finálnu energetickú hodnotu. Ak chceme niečo riadiť a ovládať, an prvom mieste to musíme poznať! Snažme sa spoznať detailnejšie kukuricu v slovenských podmienkach a hľadať vzťahy a faktory, ktoré zásadne ovplyvňujú jej kvalitu živinovú, ale aj fermentačnú. Že rozdiely medzi rôznymi hybridmi kukurice na tej istej parcele, philippe replica watches uk v tom istom roku za rovnaké dlhé vegetačné sú značné potvrdzujú aj výsledky z Bátky v roku 2008 (viď. ďalší príspevok).

V súčasnosti najvhodnejšou a najpresnejšou metódou na naplánovanie stratégie pre zber kukurice na siláž a dosiahnutie čo najvyššieho výnosu využiteľnej energie z jednotky plochy je systematický monitoring vývoja porastov,fake watches ktorý prakticky aplikujeme a overujeme na Slovensku od roku 2006. Pozostáva z odberu 10 priemerných rastlín, ktoré sú ihneď zaslané na laboratórny rozbor. V hmote sa stanovuje:


- obsah sušiny,
- N-látky,
- škrob,
- NDV (neutrálne detergentná vláknina),
- stráviteľnosť NDV


z každej parcely (hybridu) vo fáze tesne pred resp. vo fáze mliečnej zrelosti. V prípade nejasností a nejednoznačnosti je vhodné tento krok podľa konkrétnej situácie zopakovať o 5-10 dní, čo nám pomôže získať už dostatočný prehľad o vývoji a dozrievaní porastov.
Na základe výsledkov rozborov, ktoré potrebujeme získať v čo najkratšom čase, fake watches uka tiež na základe predpokladaného vývoja porastov je možné takýmto postupom stanoviť optimálnu stratégiu zberu silážnej kukurice a vyrobiť aj vo veľkovýrobných podmienkach optimálne množstvo kukuričnej siláže s čo najvyššou koncentráciou energie a súčasne s čo najvyššou produkčnou účinnosťou.

01.08.2009

 

rolex replica

Na Slovensku, v okolitých stredoeurópskych štátoch ale aj vo vyspelom chovateľskom a pestovateľskom svete dodnes ešte nie sú žiadnou zriedkavosťou názory, ktoré pohľad na kukuričnú siláž zjednodušujú (v návale mnohých iných problémov?) asi takto: „Všetky kukuričné siláže sú vyrobené v zásade rovnako, tak aký rozdiel môže byť medzi nimi? Kukurica je a ostane vždy len kukuricou a kukuričná siláž len kukuričnou silážou!“. Výsledky intenzívneho výskumu kukurice počas posledných 10-tich rokov však svedčia o jednoznačnom opaku (Lauer, 2003) a taktiež o potrebe zaoberať sa intenzívne touto problematikou v konkrétnych podmienkach. Aj kukuričná siláž môže byť nehospodárne vyrobené krmivo s nižšou alebo až nezvyklo nízkou výživnou hodnotou. Stava sa to vtedy, ak nerešpektujeme a nezohľadňujeme mnohé nároky, ktoré kukurica má na podmienky jej pestovania a/alebo nevenujeme dostatočnú a cieľavedomú pozornosť jej dozrievaniu a následne aj dobe jej zberu, hlavne pri výrobe siláže. Aká je realita vo výrobe kukuričných siláží v posledných rokoch na Slovensku? Veľmi výstižnou charakteristikou je vývoj počasia a zber kukurice na siláž v roku 2008. Po veľmi suchom ročníku 2007, v ktorom boli porasty kukuríc na niektorých miestach Slovenska doslovne zdecimované (obr.1), v minulom roku sa možno v podvedomí očakávalo, že toto isté by sa nemalo a nemôže opakovať. Do konca prvej dekády júla 2008 sa porasty kukuríc na celom Slovensku veľmi veľmi pekne a sľubne. Nastúpilo však veľmi teplé a suché počasie a ďalšie dni a týždne boli veľmi chudobné na zrážky. Kukurice, tak ako aj ostatné plodiny na to reagovali. Vädnutie a vplyv stresu z tepla a nedostatku vlahy sa prejavoval čoraz výraznejšie, avšak rastliny mali ešte vždy zelené listy a žila nádej, že sa situácia upraví. V rastlinných tkanivách však prebiehali významné zmeny, ktoré voľným okom nebolo možné vôbec postrehnúť. Po zhruba mesiaci t.j. na konci prvej augustovej dekády začali porasty masívne žĺtnúť a usychať, čo nemohlo ostať a ani neostalo bez vplyvu na výživnú hodnotu vyrobených siláží. Z mnohých parciel boli vyrobené prakticky a fakticky siláže zo zmesi kukuričnej slamy a kukuričného zrna s celkovo vysokým obsahom sušiny. Pestovatelia. ktorí poznali vývoj svojich porastov aj z hľadiska ich živinového zloženia, pristupovali k zberu skôr, než došlo k nezvratným živinovým zmenám. Dôležité je uvedomiť si, že počas vegetačných fáz, v ktorých kukurica rastie do výšky a stonka hrubne, dochádza k menej intenzívnemu ukladaniu lignínu, hlavne pod povrchom stoniek. Veľmi intenzívny rozvoj cievnych zväzkov v stonke, jej „vystužovanie“ a stúpajúci podiel vlákniny aj v ostatných častiach rastliny nastupuje po dosiahnutí konečnej výšky a v čase rozvoja klasu (tabuľka 1). Stena najnižších internódií sa zosilňuje, aby bola zabezpečená dostatočná pevnosť rastliny nesúcej rastúce a dozrievajúce klasy. V tejto fáze vo všeobecnosti začina kulminovať aj výnos sušiny z jednotky plochy (schéma 1). Tento vývoj je veľmi tesne spätý so stráviteľnosťou vlákniny, ktorá predstavuje jednen z podstatných faktorov ovplyvňujúcich energetickú hodnotu siláže. Výslednú energetickú hodnotu kukuričnej siláže podmieňujú nasledujúce faktory (uparavené a doplnené podľa Shaver, 2003): - pomer medzi zrnom a zvyškom rastliny, - obsah NDV v steble, listoch a šúľku, - stráviteľnosť NDV, - obsah škrobu v zrne, - dostupnosť a stráviteľnosť škrobu, - obsah tuku, - obsah bielkovín. Poznanie stavu porastov kukuríc z hľadiska ich živinového zloženia a kvality živín (ich stráviteľnosť a dostupnosť) je východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí v čase zberu, ale aj pri vyhodnocovaní reálnej výživnej hodnoty kukuričných siláží. V praxi je zber kukurice na siláž a určenie jej optimálnej vegetačnej fázy veľmi často dávaný do súvislosti s obsahom sušiny, čo je úplne nesprávny prístup. Presnejším orientačným mechanizmom na určenie silážnej zrelosti kukurice je posúdenie stavu zrna (schéma 2) podľa „mliečnej línie“. V čase, keď sa línia oddeľujúca sformovaný škrobnatý endosperm od mliečneho obsahu zrna nachádza na úrovni 1/2 až 2/3 od vrcholu zrna („mliečna línia“) nastáva fáza, v ktorej je predpoklad vysokej využiteľnosti živín zo zvyšku rastliny, hlavne vlákniny (NDV). Vzťah medzi obsahom sušiny v celej rastline kukurice a stavom „mliečnej línie“ na zrne (schéma 3) je veľmi variabilný a jasne dokumentuje, že obsah sušiny nie je vo vzťahu so živinovým zložením rastliny. Pri pohľade na časový vývoj koncentrácie NDV v sušine zelenej kukurice a stráviteľnosti NDV v sezóne 2008 (v teplej klimatickej oblasti Slovenska) z hľadiska denných priemerov (graf 1) je jasné, že koncentrácia NDV mala vyrovnane klesajúcu tendenciu a stráviteľnosť NDV kulminovala okolo 20.augusta. Pri pohľade na tie isté parametre, avšak z hľadiska rozloženia všetkých hodnôt boli tendecie rovnaké, ale rozptyl hodnôt bol veľmi veľký. Stráviteľnosť NDV, ktorá podmieňuje využiteľnosť energie z NDV kulminovala medzi 15. a 20. augustom a koncentrácia energie NEL medzi 20. až 25.augustom (graf 3). Veľké rozptyly hodnôt boli na jednej strane spôsobené medzihybridnými rozdielmi, ale na strane druhej aj rozdielmi medzi tými istými hybridmi v rôznych častiach teplej klimatickej oblasti Slovenska. Konkrétne pôdnoklimatické podmienky majú zásadný význam a vplyv na vývoj a zloženie rastliny kukurice. Tento fakt potvrdzuje taktiež pohľad na časovú dynamiku vývoja koncentrácie škrobu a NDV v sušine zelenej kukurice (graf 4), pričom opäť aj v koncentrácii škrobu v sušine je charakteristický veľký rozptyl, zväčšujúci sa s postupujúcim vegetačným štádiom. Dôležité je aj hľadisko silážovateľnosti kukurice a následnej využiteľnosti živín, hlavne škrobu v čase skŕmovania kukuričnej siláže. V skorších vegetačných fázach je v rastlinách najvyššia koncentrácia vodorozpustných cukrov, ktoré urýchľujú nástup, priebeh a kvalitu fermentácie. Tieto sú s postupujúcim vegetačným vývojom postupne modifikované na škroby a súčasne sa znižuje kvalita - stráviteľnosť vlákniny. Neskoršie vegetačné štádiá vývoja kukurice sú tiež charakteristické v závislosti od typu hybridu aj stúpajúcim podielom sklovitého škrobnatého endospermu. Tento je tvorený granulami škrobu (amylopektínu), ktoré sú pospájané bielkovinou zeín, ktorá je však vo vode nerozpustná a bráni prístup tráviacich enzýmov k škrobu. S narastajúcou veľkosťou častíc sklovitého endospermu v konzervovanom krmive (vlhké zrno, LKS, siláž) súčasne rapídne klesá využiteľnosť tohoto typu škrobu (obrázok 1), čo predstavuje častokrát veľké energetické straty. Z hľadiska fermentácie je veľmi významné, že usmernená fermentácia s využitím Lb.buchneri nielenže vytvára podmienky pre vyššiu aeróbnu stabilitu siláže, ale pozitívne ovplyvňuje aj stráviteľnosť vlákniny. Rozhodnutie o nástupe do zberu kukurice na siláž nie je vôbec jednoduchou záležitosťou. Musíme zohľadňovať celkovú výmeru pestovanej kukurice, ale aj výmeru jednotlivých plôch s rozdielnou hybridnou štruktúrou a s rôznymi pôdnoklimatickými podmienkami. Organizácia zberu a silážovania kukurice hlavne na veľkých farmách a s veľkými výmerami tejto plodiny si vyžaduje spracovanie konkrétneho postupu a stratégie, ktoré sa opierajú o aktuálne podmienky a reálne a merateľné parametre. Jedným z kľúčových parametrov je včasné poznanie priebehu dozrievania a živinového zloženia kukurice na všetkých plochách. Už výsledky z roku 2007 naznačovali, ale hlavne výsledku z roku 2008 (grafy 1 - 4) potvrdzujú, že variabilita je veľmi veľká a spoliehanie sa na rôzne „orientačné metódy“ je v dnešnej zložitej dobe neúmerným rizikom a zdrojom veľkých strát vo využiteľnosti a produkčnej účinnosti kukuričnej siláže. V súčasnosti najvhodnejšou a najpresnejšou metódou na naplánovanie stratégie pre zber kukurice na siláž a dosiahnutie čo najvyššieho výnosu využiteľnej energie z jednotky plochy je systematický monitoring vývoja porastov, ktorý prakticky aplikujeme a overujeme na Slovensku od roku 2006. Pozostáva z odberu 10 priemerných rastlín, ktoré sú ihneď zaslané na laboratórny rozbor. V hmote sa stanovuje: - obsah sušiny, - N-látky, - škrob, - NDV (neutrálne detergentná vláknina), - stráviteľnosť NDV z každej parcely (hybridu) vo fáze tesne pred resp. vo fáze mliečnej zrelosti. V prípade nejasností a nejednoznačnosti je vhodné tento krok podľa konkrétnej situácie zopakovať o 5-10 dní, čo nám pomôže získať už dostatočný prehľad o vývoji a dozrievaní porastov. Na základe výsledkov rozborov, ktoré potrebujeme získať v čo najkratšom čase, a tiež na základe predpokladaného vývoja porastov je možné takýmto postupom stanoviť optimálnu stratégiu zberu silážnej kukurice a vyrobiť aj vo veľkovýrobných podmienkach optimálne množstvo kukuričnej siláže s čo najvyššou koncentráciou energie a súčasne s čo najvyššou produkčnou účinnosťou.
PDF verzia článku na prevzatie: Kukurica_fáza zberu a monitoring_2009_ver_FeedLab_03.pdf

Zoznam článkov